Mobilná aplikácia Doliny Spiša
Na stiahnutie z obchodov Google Play i App Store
Spiš je región, ktorý rozdelila štátna hranica na slovenskú a poľskú časť. Jeho história vyzerala nasledovne.
Dejiny osadníctva (severnej časti Spiša) siahajú do stredoveku. Najstaršia lokácia – Fridman – sa datuje na druhú polovicu 13. storočia. Začiatkom 14. storočia bolo územie severného Spiša pričlenené k Uhorsku. Po pričlenení sa rozbehla intenzívna kolonizácia a rozvoj týchto území. Výsledkom intenzívneho osídľovania bolo založenie nových obcí: Nedece, Nižných Lápš, Kacvína a Fridmana (k opätovnej lokácii došlo v roku 1308) na nemeckom práve. Jedným z najväčších predsavzatí prvej polovice 14. storočia bola stavba obrannej pevnosti – hradu Dunajec v Nedeci, ktorý strážil poľsko-uhorskú hranicu. Od jeho vzniku sa hrad stal dôležitým hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom. Významnou udalosťou v dejinách Spiša bolo podpísanie zálohovej listiny 16 spišských miest v roku 1412. Poľsko-uhorská delegácia sa stretla na nedeckom hrade, v dôsledku čoho sa spišské mestá dostali do zálohu Poľskému kráľovstvu na obdobie práve 400 rokov. V polovici 16. storočia prebehla na Spiši druhá vlna osídľovania. Novými osadníkmi boli valasi, ktorí prišli na toto územie z Balkánu. Zaoberali sa hlavne pastierstvom. V tomto období vznikli nové spišské obce: Lapšanka, Repiská, Jurgov a Čierna Hora. Na majetkoch, ktoré patrili pánovi Nedeckého hradu, bol život obyvateľov podriadený feudálnym vzťahom. V roku 1848 prebehla reforma, ktorá zrušila poddanstvo, netýkala sa však všetkých poddaných. Časť poddaných sedliakov, ktorá nedostala pôdu do majetku, bola naďalej závislá od majiteľa hradu. Poddanské feudálne povinnosti boli úplne zrušené až snemovým zákonom poľského parlamentu v roku 1931. Prelomovým momentom v dejinách Spiša bolo ukončenie prvej svetovej vojny. Vtedy došlo medzi Poľskom a Československom k sporu o územia Spiša. Mal rozhodnúť plebiscit, k jeho vyhláseniu však nikdy nedošlo. Na základe rozhodnutia Rady veľvyslancov v Spa z dňa 28. júla 1920 vo veci československo-poľskej hranice bolo Poľsku pridelených 14 spišských obcí. Druhá svetová vojna zapríčinila opätovnú zmenu štátnej hranice. Spišské obce boli tentokrát pripojené k Slovensku. Po ukončení vojny v roku 1945 bola štátna hranica prinavrátená do stavu z medzivojnového obdobia.