Rogoźnicke bradlo (poľ. Skałka Rogoźnicka) je jedinou geologickou vzácnosťou v Poľsku, ktorá je zapísaná do zoznamu Svetového geologického dedičstva UNESCO. Je to strmý kopec (670 m n.m.), ktorým sa skaly Pieninského bradlového pása (vápence a sliene), tiahnuce sa na tomto mieste hlboko pod zemským povrchov, prebíjajú cez vrstvy štrkov a hlín, ktoré ich prekrývajú. Dlhé roky sa tu nachádzali kameňolomy, v ktorých miestni obyvatelia získavali vápno. V roku 1961 bola na tomto mieste vytvorená rezervácia neživej prírody.
Je rozdelená na tri časti:
- západný kameňolom – vystupujú tu biele krinoidové vápence, v ktorých sú viditeľné brekciovité bridlice a sliene s mnohými schránkami prehistorických lastúrnikov (inoceramov);
- skalu Rogoż – ktorá tvorí štít Rogożnického bradla, tvoria biele hornojurské mušľové vápence, ktoré obsahujú mnohé skameneliny mušlí amonitov, ramenonožcov a kostry ľalioviek;
- východný kameňolom, kde vystupujú červené mušľové vápence, ktoré taktiež obsahujú skameneliny dávno vyhynutých tvorov.
Geologická výnimočnosť bradla spočíva v tom, že sa v nej nachádza obrovské nasýtenie prehistorických skamenelín, ktoré v takom počte na inom mieste nenájdeme. Keďže je to chránená rezervácia, ich zbieranie je zakázané.
K bradlu sa môžete priviesť konským povozom z miestneho žrebčinca „Dvorna“.