Prírodná rezervácia „Skalka Rogoźnická“ je prírodnou rezerváciou neživej prírody. Nachádza sa v podhalskej, západnej časti Pieninského bradlového pásma, neďaleko obcí Rogožnik a Maruszyna, odkiaľ vedú neoznačené chodníky k bradlu. Rezervácia má rozlohu 2,8 ha. Vytvorená bola v roku 1961, k čomu sa výrazne pričinil K. Birkenmmajer, ktorý vytvoril projekt ochrany tohto územia.
Bradlo Rogožnik (pol. Skałka Rogoźnik, 708 m n. m.), podľa ktorého sa nazýva rezervácia, sa skladá z usadených hornín čorštýnskej jednotky, ktoré tvoria rogožnícky litostratigrafický segment mušľových vápencov durštýnskeho súvrstvia a sú veku od vrchnej jury po najnižší stupeň spodnej kriedy. Rogožnické bradlá podobne ako aj iné časti Bradlového pásma majú podobu blokov a šošoviek, ktoré sú uložené vo vrchnokriedových ílovcoch.
Územie rezervácie a jej okolie sa skladajú z niekoľkých častí:
- Rogožnické bradlo, ktoré sa delí na južnú časť (sparitové mušľové vápence s vložkami mikritových mušľových vápencov) a severnú časť (mikritové mušľové vápence);
- východný kameňolom, kde vystupujú svetlé krinoidové vápence, svetlé mikritové mušľové vápence a červené mikritové mušľové vápence;
- západný kameňolom, v ktorom sú odkryté hornokriedové ílovce, najmä červené ako aj sivé a zelené. Patria do segmentu ílovcov z Pustelne súvrstvia Jaworiek.
Jasný mikritový mušľový vápenec vyskytujúci sa v bradle je unikátom pre celé Karpaty. Z ďalších hornín sa tam môžeme stretnúť so sedimentárnymi a tektonickými brekciami.
Skutočnosť, že na tomto mieste boli nájdeme unikátne v európskom meradle geologické náleziská s množstvom skamenelín, zapríčinila, že v roku 1989 bola rezervácia zapísaná do Svetového geologického dedičstva UNESCO, ako vedecký objekt vysokej triedy s medzinárodným významom.